Vojna svetov - nech sa páči, aj keď sa nepáči

Autor: Marek Rusnák | 3.7.2005 o 11:42 | (upravené 7.4.2013 o 15:34) Karma článku: 4,60 | Prečítané:  1423x

Minule som mal tú česť vidieť veľkofilm Stevena Spielberga s názvom Vojna svetov. Po značnom sklamaní, ktoré som utŕžil po tom, ako som zhliadol záverečné titulky, som sa rozhodol, že sa o "nový zážitok" podelím s Vami. Vopred však upozorňujem, že môj názor je čisto subjektívny a nemusí odzrkadľovať názory odbornej kritiky, a tiež širokej verejnosti. Zároveň tento článok neodporúčam čítať tým, ktorí sa na Vojnu svetov ešte len chystajú, pretože ísť do kina s pocitom, že viem, ako to skončí, nie je bohviečo.

Pred miliónmi rokov, keď sa na Zemi o ľuďoch ešte ani neuvažovalo, priletelo niekoľko mimozemšťanov (asi z Marsu, aspoň mne sa to tak zdalo, hoci z filmu sa to nedá presne určiť). Nech je už ako chce, prišli a pod zemský povrch umiestnili niekoľko stoviek obrovských bojových strojov, ktoré sa svižne pohybujú na troch nohách. Na počiatku 21. storočia (čiže niekedy v súčasnosti) sa tie zelené potvory rozhodli, že našu planétu, ktorú ovládame my, ľudia, jednoducho zničia. Spustili sa zhora rovno do kokpitov v podzemí uložených strojov (nám sa zdalo, že sa to len blýska, a nie, že sa jedná o inváziu), vytrepali sa spod zeme a začali strielať do všetkých okolostojacich udivených ľudí. Po niekoľkých dňoch bola skoro celá planéta podobná jednému veľkému spálenisku, ľudí badateľne ubudlo, a straty na životoch mimozemských návštevníkov boli takmer nulové. Žiadna armáda (ani tá americká) si nevedela poradiť so štítmi, ktoré chránili tie čudesné koráby na troch nohách. Občas sa divákovi umožnil pohľad do tváre mimozemšťanov, ktorý možno charakterizovať ako mix votrelca a E.T. Na záver, keď to vyzeralo na jednoznačnú porážku ľudstva, sa stalo niečo nečakané. Z ničoho nič sa vypli ochranné štíty, mimozemšťania začali strácať pôdu pod nohami, a za chvíľu jednoducho podochli. Áno, nie vďaka ľudskému umu, ani vďaka úžasnej pozemskej technológii, ale v dôsledku toho, že sa život mimozemšťanov nezlučoval so zložením našej atmosféry, a tiež s existenciou mikroorganizmov, na ktoré sme si my, na rozdiel od tých votrelcov, vytvorili imunitu. Jednoducho povedané, vďaka dlhodobému spolužitiu ľudí a baktérií, vírusov, a im podobným organizmom, sme získali niečo, čo mimozemšťania nemali a, prekvapivo, ani s niečím takým vôbec nerátali. Celkom zaujímavá myšlienka, a súčasne aj tak trochu reálna, no vo filme ju pokazilo niekoľko banálnych chýb:

1. Mimozemšťania s hlavami (a tipujem, že aj mozgami) minimálne päť-krát väčšími, ako sú tie ľudské, nepredpokladali existenciu mikróbov na Zemi, hoci ju študovali niekoľko miliónov rokov. A keď k nám zavítali prvý raz, aby sem uložili svoje stroje, žiadne mikroorganizmy si nevšimli. Veď aj na ich domovksej planéte sa nejaké mikroorganizmy museli vyskytovať, no nie?

2. Už aj my, ľudia, sme natoľko inteligentní, že si pri svojich cestách do vesmíru so sebou berieme skafandre (pre prípad, že tam nebude dýchateľný vzduch). Na s takouto maličkosťou si mimozemšťania starosti nerobili.

3. Keď mimozemšťania videli, že niečo nie je v poriadku, mohli sa kľudne načas stiahnuť (my by sme sa už aj tak nezmohli na žiadny protiútok), vykonať analýzu vzniknutého problému, a vrátiť sa dokončiť inváziu vtedy, keď sa im tento problém podarí vyriešiť.

Zámerne som v tejto svojej úvahe vynechal príbeh hlavného hrdinu (hral ho Tom Cruise) a jeho rodinky, nakoľko vôbec nie je dôležitý. Na rozdiel od iných sci-fi filmov (Deň nezávislosti, Muži v čiernom, atď.), sa vôbec nezaslúžil o porážku nepriateľských votrelcov. Jediné, čo sa mu podarilo, bolo zachrániť svoje deti a ukázať sa pred svojou ex-manželkou a svokrovcami v tom najlepšom svetle. (Viem, nie je to málo, ale taký Bruce Willis by toho určite dokázal viac:))

Ako najväčší problém však vidím to, že sa filmu nepodaril zámer, o ktorý sa zjavne snažil - pokus o presvedčenie divákov, že takáto invázia je skutočne reálna. Vo filmoch ako Mars útoči alebo Muži v čiernom ide najmä o humor, a pri ich sledovaní som sa skutočne dobre pobavil, preto majú v mojom rebríčku omnoho vyššie priečky ako Vojna svetov. Nepopieram, že je nesmierne náročné, aby sci-fi film pôsobil reálne, obzvlásť keď samotný názov žánru v sebe obsahuje slovo "fikcia". Alebo by sa filmu Vojna svetov hodil skôr prívlastok "katastrofický"? Ťažko povadať... To by sa po vzore mnohých béčkových filmov malo jednať o nejakú prírodnú katastrofu, a nie o inváziu mimozemšťanov:)

Nakoniec by som ešte chcel vyzdvihnúť jednu krutú pravdu: ľudstvo sa na nič nezmôže, machrami sme len na vlastnom piesočku... Keď už nič iné, aspoň toto smutné konštatovanie mi tento film pripomenul.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Tomanová nám viac škodí ako pomáha, hovoria niektorí rodičia

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

KOMENTÁRE

Zisťujeme, že dieťa je tiež človek

Tomanová nastúpila, keď sa nepredpokladalo, že bude musieť niečo urobiť.

PLUS

Miro Jaroš: Prekážajú mi rodičia niektorých detí

Spevák má niekedy pocit, že detské pesničky sú jeho jediný svet.


Už ste čítali?