Metódy investovania na trhoch cenných papierov

Autor: Marek Rusnák | 2.2.2007 o 12:32 | Karma článku: 8,00 | Prečítané:  3154x

Tento článok je určený pre tých, ktorých zaujíma investovanie na trhoch cenných papierov a chceli by vedieť, na základe čoho sa makléri rozhodujú, ktoré cenné papiere kúpiť, ktoré predať, kedy ich kúpiť, kedy predať, atď. Mojim cieľom je prilbížiť bežnej verejnosti moje (zatiaľ len teoretické) poznatky o rôznych metódach, ktoré sa dajú v súčasnosti využiť pri investovaní na burze, resp. mimoburzovom trhu.

Začal by som asi tým, že predstavím základné metódy, o ktorých bude reč. Pôjde o fundamentálnu analýzu, technickú analýzu, psychologickú analýzu a analýzu na základe teórie efektívnych trhov. Zaiste, existujú aj ďalšie metódy, no moje poznatky sa v súčasnosti týkajú len týchto metód.

 

Fundamentálna analýza

Táto analýza je založená na tom, že najlepším riešením pri rozhodovaní o investovaní kapitálu do cenných papierov (napr. akcií) je všímať si rozdiel medzi aktuálnou cenou cenného papiera na trhu a tzv. vnútornou hodnotou cenného papiera. Okrem toho je dôležité všímať si aj parametre prostredia, v ktorom príslušná firma pôsobí. Práve z tohto dôvodu sa fundamentálna analýza skladá z troch častí:

  1. Analýza makroprostredia. Predpokladá sa, že vývoj kurzu cenného papiera závisí od vývoja niekoľkých makroekonomických ukazovateľov. Samozrejme, že existuje viacero druhov cenných papierov (tie najbežnejšie sú podnikové akcie a obligácie, resp. dlhopisy), pričom ich správanie je v závislosti od vývoja makroukazovateľov rozdielne. Vo všeobecnosti sa skúmajú veličiny ako hrubý domáci produkt, miera inflácie, úrokové sadzby alebo daňové sadzby. Ak teda firma pôsobí v krajine, kde je makrovývoj z hľadiska dopadu na cenu cenného papiera pozitívny, práve jej cenné papiere budú pre investora zaujímavé. Predovšetkým z dlhodobého hľadiska, nakoľko pozitívny vývoj ekonomiky je jedným z predpokladov pre pozitívny vývoj podnikateľskej činnosti firiem (a teda zvyšovanie trhovej hodnoty firmy). Tým pádom je aj vyššia pravdepodobnosť výplaty dostatočne zaujímavých dividend.
  2. Analýza mikroprostredia. Druhou oblasťou, ktorá sa skúma v súvislosti s fundamentálnou analýzou, je odvetvie, v ktorom firma pôsobí. Najdôležitejšie sú dve záležitosti - konkurenčná pozícia (skúma sa napr. trhový podiel, počet konkurentov na trhu, bariéry vstupu do odvetvia, ale napr. aj substitúty, teda produkty, ktoré by mohli eventuálne nahradiť výrobky nami skúmanej firmy) a etapa životného cyklu odvetvia (ak je odvetvie v počiatočných štádiách, teda rastie, záujem o cenné papiere bude výraznejší, a to aj z dôvodu nárastu tržieb, čo sa môže prejaviť vyššou ziskovosťou, a teda i vyššími dividendami).
  3. Analýza firmy. Situácia vo firme je taktiež dôležitá - podpora zahraničného investora, medzinárodné pôsobenie firmy, počet zamestnancov, vývoj výsledkov hospodárenia, ako aj hodnoty kľúčových finančných ukazovateľov (likvidity, rentability, aktivity...), to všetko sú tiež faktory, ktorý môžu ovplyvniť cenu cenného papiera.

Po vykonaní všetkých troch analýz je potrebné vypočítať tzv. vnútornú hodnotu cenného papiera. Ide o takú hodnotu, ktorú by mal cenný papier mať vzhľadom k „objektívnym okolnostiam" - teda pri zvážení činnosti podniku, jeho pozícii v odvetví, ako aj vzhľadom k vývoju celej ekonomiky v krajine. Na to existuje celý rad metód, pričom každá z nich je založená na trochu inom princípe - napr. dividendové metódy sú založené na tom, že predpokladáme vývoj výšky dividend v budúcnosti, a tento vývoj prenesieme do prítomnosti. Ziskové metódy sú zase založené na vývoji zisku spoločnosti. Komparatívne metódy porovnávajú výsledky firmy s konkurenciou. V praxi však obvykle nie je možné použiť viac ako 1-2 metódy, a to najmä preto, že firmy obvykle nevyplácajú dividendy pravidelne, ich ziskovosť sa mení a mení sa aj okolité prostredie. Z toho vyplýva, že ich vypovedacia schopnosť je takpovediac obmedzená.

Ak sa nám teda podarí získať potrebné vstupy do niektorej z metód, môžeme zrealizovať výpočet. Jeho výsledkom je teda hodnota, ktorú porovnáme so skutočnou cenou cenného papiera na trhu. Vzniknúť tak môžu dve situácie - vnútorná hodnota je vyššia ako skutočná cena cenného papiera (vtedy predpokladáme, že je cenný papier podhodnotený, a teda sa v blízkej budúcnosti jeho cena zvýši, čiže čo najskôr treba tieto cenné papiere nakúpiť). V opačnom prípade je vnútorná hodnota nižšia ako skutočná cena cenného papiera (ide o nadhodnotený cenný papier, ktorého sa treba čím skôr zbaviť, lebo sa očakáva pokles ceny).

 

Historická analýza

Základná myšlienka historickej analýzy by mohla znieť asi takto: na základe doterajšieho vývoja ceny cenného papiera sa dá predpovedať jeho vývoj v budúcnosti, a to preto, lebo vývoj cien cenných papierov podlieha trendom. To znamená, že ak poznám historický vývoj cien príslušného cenného papiera, viem pomocou rôznych metód zistiť, či sa v blízkej budúcnosti pohne jeho cena smerom hore, alebo dole. Investori, ktorí využívajú túto analýzu, sa zaujímajú primárne na kurz cenného papiera, už menej ich zaujímajú dividendy, resp. iné výnosy z cenných papierov. Hlavným cieľom je teda lacno kúpiť a draho predať.

Tu však dochádzame k jednému veľkému problému. Vezmime si totiž nejakú fiktívnu firmu X, u ktorej sledujeme vývoj ceny cenného papiera. Analýzou historických cien zistíme, že cena išla dlhodobo smerom nadol, ale v posledných dňoch sa ukazuje, že sa tento vývoj zmení, a teda cena cenného papiera bude rásť. Je vhodná doba na uskutočnenie nákupu. Ak však pripustíme, že skutočne existuje metóda, ktorá na základe historických čísel bude schopná odporučiť nákup cenného papiera, potom na trhu nenájdeme nikoho, kto by nám ho bol ochotný predať. Lepšie povedané, nenájdeme nikoho z radov „historických analytikov", pretože všetci budú chcieť nakupovať.

Môj osobný názor na historickú analýzu je taký, že skutočne existujú trendy - keď si totiž dáme zobraziť historický vývoj ceny niektorého cenného papiera napr. za 5 rokov, tak zbadáme, že „ono sa to nejak vyvíja". Problém však vidím v tom, že tento vývoj podľa mňa nespôsobuje história, ale len obyčajný trhový mechanizmus - keď je niečo lacnejšie, začne sa to viac kupovať, čo následne zvýši cenu, pretože toho nebude toľko, aby sa uspokojil celkový dopyt po príslušnom produkte (v našom prípade je produktom cenný papier konkrétnej firmy). Rast ceny potom spôsobí, že ľudia, ktorí lacno nakúpili, budú chcieť predať, vznikne tak nadmerná ponuka, čo spôsobí, že na to, aby sa všetko predalo, budú musieť súčasní majitelia cenného papiera znížiť cenu. Pochopiteľne, jeho cenu neznížia pod úroveň, za akú ho nakúpili, pretože potom by boli v strate, a to predsa nechcú. Chcú len zisk - aj malý zisk je lepší ako nič, a preto je vo všeobecnosti viditeľné, že aj keď kurz cenného papiera klesol, jeho pokles je menší, ako pokles v minulosti (samozrejme, ak sa na to pozeráme z dlhodobého hľadiska). Ak by totiž dlhodobo dochádzalo k zvyšujúcemu sa poklesu, firme by to neprospelo, znížil by sa jej kredit (imidž), čo by mohlo znamenať koniec jej existencie. A tak sa nám pri pohľade na niekoľkoročný vývoj kurzov zdá, že všetko pekne rastie, klesá, rastie, klesá, no rast je vždy výraznejší ako pokles. Odborník na štatistiku by na to povedal, že je tomu tak jednoducho preto, lebo extrémne hodnoty sme so súboru vylúčili (firmy, ktorých cena cenných papierov viac klesala ako rástla, prestali existovať - boli pohltené akvizítorom, prípadne zbankrotovali).

 

Psychologická analýza

Z môjho pohľadu práve psychologická analýza najlepšie popisuje to, čo sa deje na trhoch s cennými papiermi. Nedáva žiadne rady, čo kedy nakúpiť, čo kedy predať, skôr sa zameriava na charakteristiku rozličných skupín investorov. Existuje viacero odborníkov, ktorí investorov delia na rozličné podskupiny, no takmer všetci majú jedno spoločné - trh rozdeľujú na tých, ktorí idú s davom, a tých, ktorí idú proti davu.

Tí, ktorí idú s davom - títo investori nerobia nič iné, len sledujú, ako sa správa väčšina. Keď väčšina nakupuje cenný papier X, tak nakupujú aj oni. A keď väčšina predáva, predávajú aj oni. Mnohí takíto investori sa totiž nazdávajú, že spoločne s nimi sú v skupine aj jedinci, ktorí dobre vedia, prečo realizujú nákup, resp. predaj. A popri nich sa chcú zviesť. Bohužiaľ, podľa tejto teórie sa v skutočnosti tí múdri nachádzajú úplne niekde inde.

Tí, ktorí idú proti davu - práve túto skupinu možno charakterizovať ako inteligentnú, ktorá nepodlieha vplyvom davovej psychózy. Často stačí rozšíriť nejakú fámu, ktorá spôsobí, že dav napríklad začne vo veľkom predávať cenné papiere firmy X. Veľký predaj zníži cenu, za ktorú cenný papier nakúpi príslušník „protidavovej skupiny". Neskôr sa fáma prejaví ako nepravdivá, čo spôsobí opätovný záujem davu o príslušný cenný papier. Príslušník protidavovej skupiny vtedy ochotne predá (za vyššiu cenu) tomu členovi davu, ktorý dá najviac.

Celé je to len o jednom - o ponuke a dopyte, ktorý vplýva nielen na ceny, ale aj na psychiku investorov. Niektorí podľahnú a prestanú uvažovať logicky, a práve na to čakajú tí, ktorí si vedia zachovať chladnú hlavu a vo svoj prospech využiť naivitu davu.

 

Teória efektívnych trhov

Pred niekoľkými rokmi bola táto teória čistou utópiou, pretože vychádzala z predpokladov, ktoré v praxi neboli dodržateľné. Teória efektívnych trhov totiž tvrdí, že súčasná cena cenného papiera odráža všetky informácie z prostredia. Ak je komplex týchto informácií pozitívny, tak spôsobí zvýšenie ceny cenného papiera. Ak je negatívny, dôjde k jej zníženiu. Na odhad budúcej ceny nám vďaka tomu musí stačiť len súčasná cena (ktorá už v sebe zahŕňa minulosť) a informácia, ktorá sa týka firmy (priamo alebo nepriamo). Ak viem túto informáciu skôr ako ostatní (napr. z vnútrofiremných zdrojov), som vo výhode. V dôsledku vývoja výpočtovej a telekomunikačnej techniky však sa však čas, počas ktorého túto výhodu budem mať, skracuje. Z toho potom vyplýva, že keby existoval efektívny trh, kde všetci majú dostatok relevantných informácií, nebolo by možné dlhodobo zarábať ani pomocou fundamentálnej, ani technickej, ani psychologickej analýzy.

V súvislosti s teóriou efektívnych trhov dochádza k zaujímavej otázke. Predpokladajme, že všetci investori majú k dispozícii informáciu o firme X. Budú ju všetci považovať za pozitívnu, resp. negatívnu? Alebo sa investori rozdelia do dvoch skupín? Môj osobný názor je, že ak je raz trh efektívny, tak všetci by mali túto informáciu považovať za pozitívnu, resp. negatívnu, a teda správať sa jednotne. Lenže pri jednotnom správaní nemôže fungovať trh - ak chcú všetci predávať, nebude na trhu existovať kupujúci, ak chcú všetci kupovať, nebude na trhu existovať predávajúci. A preto je jediným zmysluplným záverom to, že na trhu musí existovať rozdielny pohľad na vývoj cien cenných papierov, a teda nesmie existovať žiadna metóda, ktorá by jednoznačne predpovedala budúci vývoj. Práve preto, lebo budúci vývoj neexistuje, existuje len historický vývoj, a ten zase nemožno použiť pre predpovedanie budúcnosti.

 

Záver

Po všetkých týchto slovách ostáva ešte jedna kľúčová otázka: ako je možné, že existujú investori, ktorí obchodovaním na trhu cenných papierov dlhodobo dokážu dosahovať nadpriemerné výnosy? Osobne si myslím, že je to do určitej miery dielom náhody. Aj u takýchto investorov sa totiž sem-tam stane, že prídu o investovaný kapitál. Štatistika by k tomu dodala ešte jedno - existujú aj investori, ktorí dlhodobo dosahujú podpriemerné výnosy, a taktiež tu úraduje rovnaká náhoda, ako u predošlej skupiny. (Poznámka: Existujú aj investori, ktorí dlhodobo dosahujú stratu? Závisí to od toho, koľko mali na začiatku kapitálu. Zvyšok je už len problematika správneho definovania slova „dlhodobo"). Problém je, že pozitívna náhoda (šťastie) nenastáva s rovnakou pravdepodobnosťou ako negatívna náhoda (smola). Teda... vo všeobecnosti áno (Gaussova krivka), ale ak pripustíme, že k šťastiu možno dopomôcť (či už znalosťou neverejných informácií, alebo niektorou z uvedených analýz), tak sa táto pravdepodobnosť zvyšuje v prospech šťastia. Kto však dokáže vypočítať túto pravdepodobnosť? :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Tomanová nám viac škodí ako pomáha, hovoria niektorí rodičia

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

KOMENTÁRE

Zisťujeme, že dieťa je tiež človek

Tomanová nastúpila, keď sa nepredpokladalo, že bude musieť niečo urobiť.

PLUS

Miro Jaroš: Prekážajú mi rodičia niektorých detí

Spevák má niekedy pocit, že detské pesničky sú jeho jediný svet.


Už ste čítali?