Tak sa nám to všetko (voľba pápeža) trochu skomercionalizovalo... Nevadí, hlavné je, že máme nového pápeža a že sa to všetci mali možnosť dozvedieť práve vtedy, keď sa tak naozaj stalo. Z komerčného hľadiska však kardinálov - voliteľov musím pochváliť. Vybrali totiž kandidáta, ktorý má skvelé, ľahko zapamätateľné a dobre znejúce meno. Ratzinger. Znie to skutočne vodcovsky. Aspoň mne sa to tak zdá. Kardinálom skladám poklonu aj za to, že sa odvážili znovu zvoliť netaliana. Korupcia sa medzi ich rady zatiaľ ešte nedostala, aspoň čo sa týka voľby pápeža. Ratzingerovi blahoželám k skvelému výberu mena - Benedikt znie vznešene, no nie gýčovo, archaicky, no nie staromódne. Škoda len, že šestnástka za jeho menom sa bude musieť tak trochu nadrilovať, nakoľko sa jedná o trochu vyššie číslo. Ale to mi až tak nevadí, mohlo byť aj horšie (čiže vyššie).
So zatajeným dychom som sledoval balkónové okno, z ktorého sa nakoniec predsa len vynoril nový pápež. Vtedy už síce každý vedel, o koho ide, ale i tak to bolo napínavé. A keď som tú tvár zazrel, cítil som sa skutočne fajn. Obával som sa totiž, ako na mňa na prvý pohľad nový pápež zapôsobí. Veď to poznáte - prvý dojem robí veľa. No keď som si všimol ten jeho neutíchajúci úsmev, začal som mať pocit, že sa jedná o veľmi účinnú zbraň. Aj keď sa totiž tento človek nesmeje, vždy sa usmieva. Domnievam sa, že po mnohých hodinách smútku konečne prišla zmena. Nie, nezabudol som na Jána Pavla II., nikdy naňho nezabudnem. Verím však, že Benedikt nebude robiť Cirkvi hanbu. A svojim vystupovaním nepobúri ostatných veriacich, ako i neveriacich. Napokon, čo iné mi ostáva.
Veľmi zaujímavo na mňa pôsobili Ratzingerove víťazné gestá (keď čas od času zopäl ruky a jemne nimi potriasol, takmer ako politik:)). Je vidieť, že aj keď pôsobí pokorne, jeho vodcovské sklony sa prejavili. Nešéfoval predsa kruhu kardinálov zbytočne... Otázkou je, kto im bude šéfovať teraz.
Na záver by som chcel všetkým zablahoželať, pretože aj keď to vyzerá všelijako, pozitíva prevyšujú negatíva (ach, tá moja osobná antipatia voči Nemcom) a pápež je jednoducho náš. Aj keď sme ho priamo my nevolili. A tým pádom ani ja sám osobne Benediktovi nepôjdem zablahoželať, pretože tak učinia tí, ktorí si ho, resp. ktorí nám ho zvolili... Nepriama demokracia, sláva jej.
Máme pápeža. Prvýkrát v živote som to zažil. Pravdepodobne nie posledný. A čo vy, tiež vo vás táto udalosť vzbudila chuť niečo napísať? Aj keď možno nie celkom vhodný článok?