reklama

"Prečo je pre mňa posolstvo islamu príťažlivé" alebo "Esej o islame očami kresťana"

Túto esej som napísal ešte v čase, keď som chodil na cirkevné gymnázium. Dnes už moje prejavy nie sú také kvetnaté, no názory sa nezmenili.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Kto z nás môže bez váhania prehlásiť, že jedine jeho náboženstvo je správne, že iba ten Boh, v ktorého on verí, je pravý, že všetci ostatní, ktorí majú iný názor, sú len chabými ľudskými troskami, ktoré nevedia nič, iba prežívať? Nikto, pretože všetko, čo vieme, je založené na viere. Iba vďaka tomu sa správame tak, ako sa správame. Snažíme sa žiť podľa určitých pravidiel, ktoré vyplývajú z konkrétneho náboženstva. Áno, naše náboženstvo nás poučuje o tom, že máme veriť v jedného Boha, v Stvoriteľa sveta, ktorý nám dal život a kedykoľvek ho môže vziať. Je len na nás, či uveríme, že je to naozaj tak.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Komu vďačím za to, že som kresťan? Samozrejme, že aj sebe, no taktiež spoločenstvu ľudí, v ktorom žijem. A čo tí ostatní? Tí, ktorí sa narodili v rovníkovej Afrike, v južnej Amerike alebo v srdci Ázie? Mám právo skrze svojej viery odsudzovať ich myslenie? Ich vieru? No to určite...

Čo takto použiť trochu svojský výklad Biblie, aby som poukázal na nutnú súdržnosť veriacich celého sveta? Snáď sa mi to aspoň čiastočne podarí... V knihe kníh sa píše: „Ja som Pán, Boh Tvoj! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.“ V poriadku. No to neznamená, že Ťa, Pane, nemôžem oslovovať Alah, Jahve alebo Otec, no nie? A taktiež: „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“ Takže prečo by som si mal o svojich bratoch myslieť niečo zlé, keď sú v podstate takí istí ako ja, iba v oblasti, kde žijú, sa rozšírilo iné náboženstvo?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Náš spoločný Boh to mal v podstate veľmi dobre premyslené. Všetkých nás má rovnako rád, všetkým ponúka takú istú šancu byť spasený. Rozdiel je akurát v spôsobe, ako sa ku komu prihovára. Je nad Slnko jasnejšie, že je nutné zohľadniť miesto, kde daná skupinka ľudí žije, ich históriu a predstavy o tom, čo je dobré a čo zlé. Preto to zariadil tak, ako to zariadil. Teda pripustil vytvorenie viacerých náboženstiev, ktoré sú na prvý pohľad dosť odlišné, no v prvotnej podstate im ide o to isté. O vieru v Najvyššieho, v spravodlivého Pána, ktorý je dobrý a nežiada nič, iba žiť v súlade s jeho zákonmi. Ich formulácia sa u viacerých náboženstiev líši, no to je celkom prirodzené, pretože nátura jednotlivých národov je taktiež značne rozdielna. A výsledok je taký, že v každej časti sveta ľudia veria v Neho. Bravo, Bože, si fakt dobrý...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo som však vlastne chcel? Aha, už viem. Zamyslieť sa nad tým, čo pozitívne ako kresťan vidím na islame. Nie je to až taký problém, pretože po prečítaní pár odborných riadkov som si uvedomil, že my – kresťania máme s moslimmi veľa spoločného. Veď aj po geografickej stránke si nie sme veľmi vzdialení.

Arabi boli odjakživa horkokrvný národ. Neváhali brať do ruky zbraň, na to stačila aj úplná banalita. A práve takýto národ potreboval pevné príkazy, ktoré by ich trošku schladili. Je viditeľné, že život moslimov je oveľa viac spojený s náboženstvom ako život kresťanov. Keby ste pozorovali kresťana, ako sa správa, čo robí, kam chodí a tak ďalej, možno by ste si ani nevšimli, že je to hlboko veriaci človek. No stačí sa pozrieť na moslima (ešte lepšie na moslimskú ženu) a všetko je nám jasné. Pravidelne sa modlí, navštevuje mešitu, nevystavuje na obdiv svoje hriešne telo (toto platí predovšetkým o ženách), dodržuje mesiac pôstu – Ramadán. Je naozaj veľmi pekné, že moslim sa pred modlitbou umyje, že sa modlí len tam, kde je čisto, že jeho zrak smeruje k posvätnému mestu Mekka, že jeho pôst nie je obmedzený na jeden deň, ale že trvá celý mesiac a týka sa nielen jedla a nápojov (alkohol dokonca vôbec nepije), ale aj všetkých svetských zábaviek, kam zaiste patrí tanec, branie drog, fajčenie a sex, že moslim myslí aj na chudobu a pár percent svojho zárobku jej pravidelne venuje... O púti do Mekky ani nehovorím. Celý moslimský život je o viere. Neopísateľné. Ja osobne si myslím, že pri poslednom súde sa budú moslimovia veľmi radovať. Určite viac ako niektorí „papieroví“ kresťania.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zaiste, aj v islame môžeme nájsť niekoľko na prvý pohľad neohľaduplných nariadení, ktoré sú v dnešnom „pokrokovom“ svete iba na smiech, či skôr na plač. Už len taký Džihád. Nepopieram, viesť vojnu v mene božom je trošku pritiahnuté za vlasy, ale pravý Džihád znamená niečo iné. Je to tzv. sebaočistenie, zápas pre dobro. Svätá vojna (to sa pod pojmom Džihád predstavuje dnes) je podľa islamu povolená len v prípade, že sú vyčerpané všetky iné možnosti. A verím tomu, že Boh (alebo ho nazvem Alah, aby aj moslimovia rozumeli...) tým myslel, že nikdy. Veď uznajte, kedy môžeme spokojne vyhlásiť, že sme už vyčerpali všetky možnosti? Len bláznivý moslim by zabíjal v mene Božom (teda v mene Alahovom) s rizikom, že až bude po „tom“, zistí, že sa tomu dalo predísť. Som presvedčený, že žiadna Svätá vojna nebude, už len z dôvodu, že na vojne nie je nič sväté a ani Boh, ani Alah, ani „čo ja viem, kto ešte“ by nikomu neprikazoval vraždiť. Veď načo nás potom stvoril?

Na záver sa ešte pozriem na vzťah moslimského muža a ženy. Aj tu sa objavujú pomýlené názory. Podľa islamu je základnou jednotkou islamskej spoločnosti rodina, v ktorej majú muž a žena presne rozdelené povinnosti - žena zodpovedá za vedenie domácnosti a výchovu detí, muž musí rodinu uživiť. Celkom normálne rozdelenie, keď zvážim fakt, že tak to bolo už v pradávnych dobách a naopak by to byť určite nemohlo. To by sme teda dopadli! Ja osobne netvrdím, že iného riešenia niet, no toto sa mi zdá dokonca romantické. Pochopiteľne, pokiaľ ani muž ani žena nezneužijú svoju pozíciu. Muž natoľko miluje svoju manželku, že jej nedovolí pracovať, aby si náhodou neublížila a žena si natoľko váži manželovu lásku, že ho nebude podvádzať. Mohli by ste sa ma spýtať, či schvaľujem aj polygamiu a vzhľadom k tomu, že som muž, by ste sa mojej odpovedi ani veľmi nečudovali, ale to je asi jediné, čo mi na islame veľmi nesedí. A tým sa podstatne líši od ostatných svetových náboženstiev. Jedine polygamia totiž môže byť príčinou nevery zo strany ženy, keďže muž ju (neveru) v podstate nepotrebuje. A nevera je zlá, to musím uznať. No je tu ešte jedno plus – nie je lepšie, keď sa žena o svojho muža podelí s inými, akoby mala ostať sama? Veď vďaka polygamii staré dievky v Ázii nájdete len veľmi ťažko...

Sám som prekvapený, čo všetko som napísal. Netvrdím, že to boli bludy, no v podstate je pravdou akurát to, že uletený názor je často lepší ako žiadny. A ten môj bol uletený akurát dosť. Sláva náboženstvu, ktoré chváli Boha, nech už sa volá akokoľvek.

Marek Rusnák

Marek Rusnák

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Neprebudený? To ťažko, ja som totiž ešte ani nezaspal.. Zoznam autorových rubrík:  EKONOMIKA A MARKETINGSPOLOČNOSŤSúkromnéInternetNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu